Výstup na Grossglockner – najvyšší vrchol Rakúska
Za krásneho, jasného rána sme sa s Paľom Karasom vydali na výstup na Grossglockner (3 798 m) – najvyšší vrchol Rakúska, ktorý dominuje masívu Vysokých Taur. Táto túra bola jednou z prvých spoločných akcií v rámci nášho vznikajúceho projektu Alpine Rock, a aj preto mala pre nás osobitý význam.
Noc pred výstupom sme strávili na Erzherzog-Johann-Hütte („Erz“) vo výške 3 454 m, kde sme si oddýchli, dali si niečo teplé pod zub a psychicky sa pripravili na ďalší deň. Už od skorého rána nás privítalo dokonalé počasie – obloha bez jediného mráčika, úžasné horské svetlo a slnko, ktoré sa odrážalo od trblietavého snehu. V takýchto podmienkach bola radosť vystupovať.
Trasa viedla cez ľadovec Hofmannskees, po ktorom sme stúpali naviazaní a s mačkami. Postupne sme sa dostali na hrebeň, kde nás čakal prechod cez Kleinglockner, a potom zostup do sedla pred hlavným vrcholom. Práve v tom sedle sme sa na chvíľu zastavili a zahľadeli sa priamo do hlbočiny – do legendárneho Pallavicciniho kuloáru. Slnečné svetlo zalievalo jeho strmé ľadové steny a my sme stáli v tichu, fascinovaní majestátnosťou tohto miesta.
Po krátkom výstupe sme konečne dosiahli vrchol Grossglockneru, kde nás čakal dychberúci panoramatický výhľad – na nekonečné alpské štíty, ľadovce a vzdialené horizonty. Bola to chvíľa, kedy sa všetko spomalí a človek si naplno uvedomí, prečo to celé robí.
Na zostup sme sa vydali priamo z vrcholu – bez návratu na chatu, až dolu na parkovisko. Deň zostával slnečný, sneh sa pod nohami leskol, a s každým výškovým metrom dolu sme si uvedomovali, že sme si práve spoločne zapísali jednu krásnu kapitolu nášho horolezeckého príbehu.
Táto túra na Grossglockner nebola len výstupom – bola symbolickým štartom niečoho väčšieho. Alpine Rock sa týmto výkonom oficiálne rozbehol – s vrcholom, slnkom, snehom a priateľstvom, ktoré sa rodí v horách.
Peter Babjak
66219