Výstup tímu Alpine Rock na Orliu prť, považovanú za najťažšiu značenú trasu vo Vysokých Tatrách, sa stal ďalšou významnou kapitolou v našej horskej kronike. V zostave 10 odhodlaných členov sme sa vydali na túto ikonickú hrebeňovku na poľskej strane Tatier s cieľom zdolať ju nielen fyzicky, ale aj mentálne – s rešpektom, ktorý si tento legendárny úsek právom vyžaduje. Orlia prť (po poľsky Orla Perć) nie je bežná turistická trasa – je to výzva, ktorá preveruje technickú zdatnosť, psychickú odolnosť a schopnosť fungovať ako tím. Už od prvých metrov bolo jasné, že nás čaká skutočné horské dobrodružstvo.
Trasa bola od začiatku technicky náročná – reťaze, kovové stúpačky, rebríky, úzke lávky a exponované prechody vysoko nad dolinami. Každý krok si vyžadoval maximálnu pozornosť a istotu. Hoci išlo o značený turistický chodník, v mnohých úsekoch sa bez takmer horolezeckého sústredenia jednoducho nedalo pohnúť ďalej. Niektoré pasáže sú priamo v stene, nad hlbokými zrázmi, kde sa pri najmenšej nepozornosti môže výlet zmeniť na drámu. No my sme sa tejto výzve postavili spoločne, s pokorou aj odvahou.
Naše tempo bolo úmorné, ale nekompromisné. Technická náročnosť v kombinácii s dĺžkou prechodu a výškovým prevýšením dala zabrať každému – bez výnimky. No zároveň to bol jeden z tých dní, keď si uvedomíš, prečo to celé robíš. Počasie nám prialo, obloha bola čistá a výhľady neopakovateľné. Z hrebeňa sme videli celé Vysoké Tatry, poľské doliny, štíty aj vzdialené horizonty. Každá krátka pauza bola odmenou – nie len na oddych, ale aj na pohľad okolo seba, ktorý ti zoberie dych.
V tých najťažších úsekoch sa ukázala skutočná sila kolektívu. Pomáhali sme si navzájom pri reťaziach, istili sa pri zle dostupných výstupoch, posúvali výstroj a dodávali si odvahu v momentoch, keď prišla únava alebo neistota. Tímový duch, spolupatričnosť a dôvera sa stali kľúčom k tomu, aby sme trasu zvládli bez problémov. Niektoré úseky, najmä exponované traverzy alebo miesta s minimálnym priestorom na nohy, boli výzvou aj pre tých skúsenejších, no práve vďaka spolupatričnosti sme to zvládli ako jeden celok.
Cieľová rovinka neprišla rýchlo. Po niekoľkých hodinách koncentrácie, fyzickej námahy a psychického vypätia sme dorazili na koniec trasy. Každý z nás bol unavený, spotený, niektorí možno aj trochu psychicky vyčerpaní, ale všetci sme sa cítili víťazne. Prekonali sme samých seba, zdolali trasu, ktorá nie je len výzvou pre nohy, ale hlavne pre hlavu. Orlia prť preveruje schopnosť rozhodovať sa, udržať pokoj v exponovaných pasážach, nespanikáriť a ísť ďalej krok po kroku. A presne to sme dokázali.
Spoločný výstup na Orliu prť bol jedným z tých zážitkov, ktoré zostávajú v pamäti navždy. Bolo to fyzicky náročné, technicky zložité, psychicky intenzívne – ale krásne. S každým metrom, ktorý sme prešli, sme si budovali nie len silnejšie svaly, ale aj silnejšie puto medzi nami. Tím Alpine Rock opäť ukázal, že sa nebojí výziev – práve naopak, vyhľadáva ich.
Tento prechod bol zároveň potvrdením našej pripravenosti – ukázal, že máme nielen výstroj a skúsenosti, ale aj zrelosť a tímovú vyspelosť. V horách totiž nejde len o výkon, ale aj o to, ako sa rozhoduješ, ako komunikuješ, ako si navzájom pomáhate. Orlia prť bola v tomto zmysle dokonalou skúškou.
Pre náš tím to bol ďalší míľnik. Nielen ako symbolický „odškrtnutý cieľ“, ale ako skúsenosť, ktorá nás posunula ďalej – individuálne aj ako kolektív. Na Orliu prť sa nechodí len pre pekné fotky, ale hlavne pre silné zážitky a hlboký rešpekt k horám. A presne to sme si z tejto výpravy odniesli.
Orlia prť ostáva v našich spomienkach ako výnimočný deň – plný námahy, krásy, výziev a tímového ducha. Bol to deň, keď každý z nás prekonal niečo v sebe, no zároveň nebol nikdy sám. A to je v horách najdôležitejšie.
Peter Babjak
152969