Cesta na strechu Európy a objavovanie Kaukazu
V dňoch 17. – 29. júna 2017 sme sa spolu s Rokošportom vydali na nezabudnuteľnú výpravu do srdca Kaukazu. Naším cieľom bol Mount Elbrus (5 642 m n. m.) – najvyšší vrch Európy, pokrytý ľadovcami, opradený legendami a vystavený nevyspytateľným poveternostným podmienkam. Táto výprava nebola len výstupom na vysoký vrchol, ale aj cestou za sebapoznaním, odolnosťou a prírodnou krásou Kaukazu.
Aklimatizácia na Čegete – prvé kroky pod Elbrusom
Pred samotným výstupom sme sa venovali dôkladnej aklimatizácii. Čeget (3 461 m n. m.), výhľadový vrchol nad obcou Terskol, nám poslúžil ako ideálne miesto na začiatok. Jeho strmé svahy nám umožnili nielen adaptovať sa na nadmorskú výšku, ale aj otestovať výstroj a pripraviť sa fyzicky aj psychicky.
Okrem Čegetu sme podnikli túry aj v okolí rieky Baksan, kde sme si postupne zvykali na redší vzduch a dynamiku pohybu vo vyššej nadmorskej výške. Všade okolo nás sa týčili zasnežené štíty, ľadovce a nedotknutá príroda – Kaukaz nás okamžite očaril.
Presun pod Elbrus a život v stane
Po aklimatizácii sme sa lanovkami a snežným vozidlom presunuli do základného tábora Garabaši (cca 3 800 m n. m.). Väčšina výpravy bývala v známych „Bareloch“ – kovových kontajneroch, ktoré slúžia ako jednoduché ubytovanie pre horolezcov.
Ja som sa však rozhodol ísť vlastnou cestou – počas celej výpravy som nocoval výhradne vonku v stane. Od prvej noci až po zostup. Táto voľba nebola len logistická, ale najmä osobná – chcel som si čo najautentickejšie prežiť každú chvíľu s horou. Spať vo výške nad 3 800 m n. m., v mrazivých nociach s teplotami hlboko pod -10 °C, nebolo jednoduché, no stálo to za to.
Každé ráno som sa budil pod snehovým previsom, s výhľadom na biele svahy Elbrusu a v tichu, ktoré narúšal len vietor. Bola to skúsenosť, ktorá ma utvrdila v odolnosti a ešte viac prehĺbila rešpekt k tejto hore.
Vrcholový deň – Elbrus pod nohami
Vrcholový útok sme odštartovali ešte za tmy, krátko po polnoci. Vietor fúkal ostro a teploty boli hlboko pod nulou. Vydali sme sa hore so stúpacími železami, čelovkami a plnou výstrojou. Stúpali sme trpezlivo, krok za krokom, cez Skaly Pastuchova, až sme sa dostali k exponovanému traverzu a záverečnému výstupu na vrcholové plato.
Krátko pred deviatou ráno sme stáli na západnom vrchole Mount Elbrus (5 642 m n. m.). Boli sme na streche Európy. Pocit víťazstva, emócie a vďačnosť sa zmiešali do chvíle, ktorú si budeme pamätať celý život. Počasie nám prialo a pohľad na okolité kaukazské štíty bol úchvatný – obloha bez jediného oblaku a sneh biely ako čistá energia.
Zostup a oddych v dolinách Adylsu a Adyrsu
Po krátkom pobyte na vrchole sme začali zostup, ktorý nebol technicky náročný, no vyžadoval disciplínu a sústredenie. Vďaka dobrej aklimatizácii a tímovej spolupráci sme sa všetci bezpečne vrátili späť do tábora.
Tým sa však naše dobrodružstvo neskončilo. Po výstupe sme si dopriali zaslúžený oddych formou trekingu v úchvatných dolinách Adylsu a Adyrsu. Tieto menej známe, no nádherné oblasti Kaukazu nám ukázali úplne inú tvár hôr – zelené lúky, pasúce sa kone, krištáľovo čisté potoky, vodopády a tiché údolia medzi strmými stenami.
Bol to aktívny relax, ktorý nám umožnil vstrebať zážitky z výstupu a zároveň naplno si vychutnať krásu tejto výnimočnej oblasti.
Záver
13-dňová výprava, od 17. do 29. júna 2017, bola pre každého z nás výnimočným zážitkom – fyzickým výkonom, mentálnou výzvou a zároveň cestou k pokore a rešpektu k horám. Pre mňa osobne bolo silným momentom rozhodnutie spať celú výpravu v stane – v chlade, vetre a tichu pod hviezdami.
Vystúpiť na Mount Elbrus, žiť v stane v srdci Kaukazu, stáť na streche Európy a potom sa prechádzať v rozprávkových kaukazských dolinách – to je kombinácia, na ktorú sa nezabúda.
Ďakujeme Rokošportu za skvelé vedenie, bezpečnosť a priateľskú atmosféru. Táto výprava nám ukázala, že hory nie sú len o vrchole, ale o celej ceste – a o ľuďoch, s ktorými ju kráčame.
Peter Babjak
50435