Panorámy, ktoré berú dych
Slnečná nedeľa, 11. mája 2025, sa pre nás stala dňom nezabudnuteľného dobrodružstva v srdci Slovenska. Malá Fatra je pre nás výnimočná – práve tu sa začali naše turistické začiatky. Spoznávali sme ju už v časoch, keď sme len objavovali čaro hôr, a odvtedy sa sem s radosťou a rešpektom opakovane vraciame. Tentoraz sme sa rozhodli prejsť celý hrebeň Krivánskej Malej Fatry – klasiku, ktorá nikdy nesklame.
Zavčasu ráno sme sa doviezli autobusom do Vrátnej doliny, kde sme vystúpili na zastávke v blízkosti dolnej stanice lanovky. Pred nami bola náročná trasa dlhá 26 kilometrov, počas ktorej sme mali nastúpať približne 1700 výškových metrov. Plánovali sme ju prejsť za 11 hodín – výzva, ktorú môže zvládnuť najmä skúsenejší turista. S batohmi plnými energie a očakávania sme vykročili na cestu, ktorá nám sľubovala nielen fyzickú námahu, ale aj úchvatné výhľady a silné zážitky.
Naša prvá časť viedla príjemným lesným chodníkom okolo Chaty pod Grúňom. Slnko prenikalo cez koruny stromov a vytváralo hru svetla a tieňov, sprevádzajúc nás stúpajúcim terénom až na Grúň. Už tu sa nám otvorili prvé pohľady na okolité kopce a doliny, ktoré naznačovali krásu, aká nás ešte len čakala.
Odtiaľto sa charakter cesty zmenil. Vydali sme sa po chodníku, ktorý sa vinul cez skalnaté Steny. Cítili sme silu prírody, majestátnosť skalných útvarov a s každým krokom sme stúpali vyššie. Našou ďalšou métou bol Chleb (1646 m n. m.), jeden z najdominantnejších vrcholov pohoria. Výhľady z jeho vrcholu boli ohromujúce – pred nami sa rozprestierala celá Vrátňanská dolina, hrebene Malej Fatry, a v diaľke sme rozoznávali siluety ďalších slovenských pohorí.
Po krátkom oddychu sme pokračovali do Snilovského sedla. Cesta viedla po hrebeni, kde sa striedali hôľne lúky s kosodrevinou a skalnatými úsekmi. Zo sedla sme zamierili na Malý Kriváň, odkiaľ sa nám naskytol ikonický pohľad na jeho majestátnejšieho brata – Veľký Kriváň.
Výstup na Veľký Kriváň (1709 m n. m.) bol zaslúženou odmenou. Z jeho vrcholu sa nám otvorila 360-stupňová panoráma, ktorá doslova vyrážala dych – krivky hrebeňa, hlboké doliny, zelené lesy, lúky posiate kvetmi, a v diaľke aj vysoké štíty Tatier. Pocit slobody a spojenia s prírodou bol neopísateľný.
Z Kriváňa sme pokračovali po hrebeni smerom na Suchý. Napriek únave po niekoľkých hodinách v horách nás krása prírody hnala vpred. Zo Suchého sme začali zostupovať – najprv k Chate pod Chlebom, kde sme si dopriali zaslúžený oddych a občerstvenie, a následne dlhší zostup lesom a lúkami do Nezbudskej Lúčky, kde sme ukončili naše putovanie pri železničnej stanici, odkiaľ sme sa vlakom vrátili domov.
Záver
Krásne počasie, ktoré nás sprevádzalo po celý deň, len umocnilo nádheru tohto pohoria. Zelené lúky kontrastovali s tmavými skalnými stenami, svieži horský vzduch nás povzbudzoval a slnečné lúče zvýrazňovali každý detail okolitej krajiny. Malá Fatra nám opäť ukázala svoju majestátnosť a my sme si odniesli domov nielen boľavé nohy, ale predovšetkým nezmazateľné zážitky a túžbu sa sem čoskoro vrátiť.
Tento rok nás čakajú ešte dve významné výzvy – výstup na legendárny Veľký Rozsutec a prechod Zbojníckym chodníkom. Týmito túrami symbolicky uzavrieme naše tohtoročné dobrodružstvá v Malej Fatre, ktorú nosíme hlboko v srdci. No už teraz sa tešíme na ďalšie slovenské pohoria, ktoré nás čakajú – nové výhľady, nové cesty a nové spomienky.
Peter Babjak
31446