Ako sa z výziev v Alpách zrodilo moderné horolezectvo
Zlatý vek alpinizmu je označenie pre obdobie rokov 1854 až 1865, keď boli v európskych Alpách vykonané prvovýstupy na väčšinu najvýznamnejších štítov. Toto obdobie znamenalo nielen technický a športový pokrok, ale aj zásadnú premenu v tom, ako ľudia vnímali hory – z miest strachu sa stali priestory dobrodružstva, krásy a ľudskej výzvy. Zrodil sa tak moderný alpinizmus.
Začiatky: od vedeckých výprav k športu
Prvé výstupy na vysoké štíty boli motivované najmä vedou. Keď v roku 1786 dvaja Francúzi, Jacques Balmat a Michel-Gabriel Paccard, vystúpili na Mont Blanc, cieľom bolo potvrdiť jeho výšku a získať nové poznatky o prírode. Bol to začiatok, no skutočná vlna záujmu o lezenie sa objavila až o niekoľko desaťročí neskôr.
V 19. storočí prichádzali do Álp najmä Briti, často dobre situovaní džentlmeni, ktorí mali záujem nielen o poznanie, ale aj o osobnú výzvu. V roku 1857 založili v Londýne prvý horolezecký klub na svete – Alpine Club. Ich cieľom bolo dosiahnuť nezdolané vrcholy a zaznamenať tieto úspechy. Začal sa tak systematický prístup k horolezectvu, ktorý dnes považujeme za športový.
Slávne výstupy, ktoré písali dejiny
Počas zlatého veku boli zdolané mnohé dnes známe alpské vrcholy. Medzi najvýznamnejšie patrí:
- Weisshorn (4506 m) – prvovýstup v roku 1861, dnes považovaný za jeden z najnáročnejších štítov v Alpách.
- Eiger (3970 m) – zdolaný v roku 1858, dávno predtým, než sa stal známym svojou nebezpečnou severnou stenou.
- Dent Blanche (4357 m) – výstup v roku 1862, vtedy považovaný za veľkú technickú výzvu.
- Matterhorn (4478 m) – najikonickejší alpský štít, ktorý odolával výstupom až do roku 1865. Edward Whymper sa naň dostal ako prvý, no výstup skončil tragicky, keď pri zostupe zahynuli štyria členovia jeho výpravy. Táto udalosť šokovala verejnosť a symbolicky ukončila zlatý vek alpinizmu.
Postavy, ktoré zmenili históriu hôr
Zlatý vek alpinizmu bol aj obdobím výrazných osobností. Medzi najvýznamnejších patrí:
- Edward Whymper – anglický horolezec, ilustrátor a autor knihy Scrambles Amongst the Alps, v ktorej detailne opísal svoje výstupy aj filozofiu horolezectva.
- John Tyndall – vedec a horolezec, ktorý prepájal vedecký záujem s dobrodružným duchom.
- Leslie Stephen – filozof a otec spisovateľky Virginie Woolf, ktorý v horách hľadal duchovnú očistu.
Na strane miestnych horských vodcov vynikali:
- Michel Croz – skúsený vodca z Chamonix, ktorý zahynul počas výstupu na Matterhorn.
- Jean-Antoine Carrel – taliansky horolezec, ktorý súťažil s Whymperom o prvenstvo na Matterhorne.
Tieto postavy zanechali trvalý odkaz nielen vo forme výstupov, ale aj v podobe hodnôt, ktoré do horolezectva vniesli: vytrvalosť, čestnosť a rešpekt k horám.
Odkaz zlatej éry
Hoci výstroj v tom čase pozostával len z konopných lán, drevených cepínov a kožených topánok, horolezci dosahovali výkon, ktorý aj dnes vzbudzuje rešpekt. Tieto výstupy položili základy etiky čistého výstupu – bez umelých pomôcok a s minimálnym zásahom do prírody.
Zároveň sa v spoločnosti začalo meniť vnímanie hôr. Romantickí básnici a maliari – ako William Wordsworth či Caspar David Friedrich – ukazovali hory ako miesta krásy, slobody a duchovnej hĺbky.
Záver
Zlatý vek alpinizmu znamenal začiatok nového prístupu k horám – ako k výzve, ale aj ako k priestoru osobného rastu. Hoci odvtedy prešli stáročia, duch tejto éry prežíva dodnes. V každom horolezcovi, ktorý sa vydá na vrchol s rešpektom, túžbou po poznaní a vedomím, že hory sú viac než len cieľ – sú spôsobom, ako lepšie spoznať aj sám seba.
Peter Babjak
29063