Výstup na Alpspitze 30. augusta 2025 bol prvou časťou našej víkendovej dvojakcie s tímom Alpine Rock, ktorá spojila dve úplne rozdielne tváre Álp – technickú ferratu v hmle a daždi a panoramatický vysokohorský výstup v azúrovom počasí. Alpspitze sme si vybrali ako ideálny štart – nie príliš dlhý, ale pestrý, so vzdušnými pasážami a krásnou líniou ferraty. Počasie však nehralo v náš prospech – už od rána bolo hmlisto, mrholilo a teplota na hrebeni klesla ku 6 °C. Napriek tomu sme sa rozhodli vyraziť, pretože sme boli dobre pripravení – výbava bola kompletná: ferratové sety, prilby, rukavice a najmä nepremokavé bundy s gore-tex membránou, ktoré nás udržali v suchu a komforte celý deň. Lanovkou sme sa vyviezli na Osterfelderkopf (2 050 m) a krátko nato sme už stáli pri nástupe Alpspitz-Ferraty, ktorú sme začali stúpať v rozumnom tempe.
Skala bola miestami vlhká, ale nie zradná – dobrá podrážka a isté kroky boli kľúčové. Ferrata bola prázdna, nikde ani nohy, čo pridalo výstupu zvláštnu, tichú atmosféru. Každý krok si vyžadoval sústredenie, bez rušivých výhľadov sa človek akosi viac sústredí na každý detail – úchop, istenie, dýchanie. Viedli sme si veľmi dobre – ako tím sme fungovali pokojne, sústredene a efektívne. Hmla okolo nás vytvárala bielu stenu, no približne 30 metrov pred vrcholom sa objavil kríž – silný moment, pretože sme prvý raz v ten deň videli cieľ.
Vrchol Alpspitze (2 628 m) bol chladný, veterný, no bol náš. Chvíľka na fotku a krátka pauza, počas ktorej sme si uvedomili, že aj v nečase môže byť výstup krásny, ak je zvládnutý s rozvahou. Zostup sme zvolili cez Nordwandsteig, ktorý je síce o niečo technickejší, no veľmi dobre istený – niekoľko rebríkov, traverzov a skalných pásov sme prešli bez zaváhania. Spodná časť bola už menej zahmlená a pri návrate na Osterfelderkopf sa nám po prvýkrát ukázali aj hory vôkol – krátky náznak výhľadu, ako tichá odmena. Celý výstup trval približne 5 hodín a neponúkol nám klasické výhľady, ale niečo možno ešte dôležitejšie – istotu v pohybe, vnútorný pokoj a dôveru v tím. Nasledujúci deň nás čakal výstup na Zugspitze cez Höllental – náročnú a krásnu trasu kombinujúcu vysokohorskú túru a ferratu s prechodom cez ľadovec. Detailný popis tejto cesty prinesieme v ďalšom článku, pretože si zaslúži samostatnú pozornosť.
Dvojakcia Alpspitze – Zugspitze tak spojila dve polohy hôr – tú tichú, zahalenú, ktorá preverí pripravenosť a sústredenie, a tú otvorenú, slnečnú, kde sa človek nechá unášať výhľadmi. Spolu to bola dokonalá rovnováha – dva vrcholy, dve tváre Álp, dve nálady, ale jeden spoločný zážitok. A najmä: dva dni v horách bez zbytočného rizika, s rešpektom k podmienkam a s čistou radosťou z toho, že sme tam mohli byť – spolu, pripravení a slobodní.
Peter Babjak
278672