Apríl v dolinách ohlasoval jar, no vo Vysokých Tatrách ešte vládla zima. Práve v tomto prechodnom období sme sa spolu s Darinou Tomaščovou rozhodli postaviť pred výzvu, ktorú netreba podceňovať – výstup na Gerlachovský štít (2 655 m n. m.).
Do hory sme vyrazili len my dvaja – bez skupiny, bez okázalostí. Len s plným rešpektom k podmienkam a so skúsenosťami, ktoré v takomto teréne rozhodujú o úspechu. Od začiatku nás sprevádzal silný mráz, ktorý v tienistých úsekoch zaliezal pod kožu. Hoci slnko vyšlo, teplota sa takmer nepohla. Na vrchole vetra sme pocítili, aká silná je príroda – a aká dôležitá je príprava. Hriali nás tri vrstvy technického oblečenia, ale aj vôľa nevzdať sa.
Výstup sme začali za svitania. Sneh a ľad sa stále držali na skalách, niekde bol firn tvrdý ako betón, inde sa prepadával. Bez mačiek, cepínov a lana by sme nepostúpili ani o meter. Každý pohyb musel byť premyslený, najmä v exponovaných pasážach.
Darina bola vynikajúca partnerka – pokojná, precízna a istá. V technických úsekoch držala stabilné tempo, istila ma, keď bolo treba, a vedela sa rozhodnúť aj v zlomku sekundy. Dvojčlenný tím má v horách výhodu – rýchlosť, lepšiu koordináciu a tichú dôveru. A práve tá dôvera medzi nami nás posúvala vyššie, meter za metrom.
Počasie nám neuveriteľne prialo. Nad hlavami len modrá obloha, bez jediného oblaku. Slnečné svetlo síce príjemne osvetľovalo štíty, no vzduch zostával mrazivý. Všetko navôkol pôsobilo prísne, ale krásne – kombinácia zimy, ticha a čistoty, ktorá sa v Tatrách dá zažiť len pár týždňov do roka.
Na vrchole sme si dopriali tichý moment – bez slov, len s výhľadmi, ktoré z fotografií nikdy nepochopíte. Ten pocit, že sme to zvládli len vo dvojici, že sme zvládli mráz, technické pasáže, aj vlastné pochybnosti, bol neopísateľný.
Zostup nás preveril znova. Niektoré žľaby boli zľadovatené, iné sa menili na mokré pasce. Bez cepínov by to bol hazard. Každý krok si pýtal koncentráciu, no opäť sme sa mohli spoľahnúť jeden na druhého. Nie len vybavenie, ale aj pokoj v hlave je v takýchto podmienkach neoceniteľný.
Tento výstup bol pre nás oboch nie len fyzickou výzvou, ale aj osobným zážitkom. Ukázal, čo dokáže dvojica, ktorá si dôveruje. Hory nám dali krásny deň, ale zároveň nám pripomenuli, že si vždy musíme zachovať pokoru.
Veľká vďaka Darine Tomaščovej – za silu, sústredenosť a odvahu. V horách nie je dôležité, koľkí ste. Dôležité je, kto s tebou stojí na lane.
Peter Babjak
229881