V septembri 2020 sa tím Alpine Rock vydal na svoj štvrtý výstup na jeden z najikonickejších vrcholov Vysokých Tatier: majestátnu Vysokú (2547 m n. m.). Tento dvojvrcholový štít je právom považovaný za jeden z najkrajších v celom pohorí a svojou charakteristickou siluetou priťahuje pohľady turistov aj horolezcov. Za ranného šera pri Popradskom plese sme sa vydali na cestu. Prechádzali sme známou asfaltovou cestou zo Štrbského Plesa, obklopení tichom a vôňou ihličnatého lesa. Hory sa pomaly prebúdzali a jasné septembrové ráno nám sľubovalo ideálne podmienky na túru.
Naša cesta viedla cez Chatu pod Rysmi, kde nás srdečne privítal Viktor Beránek – legendárny tatranský chatár a náš dobrý priateľ. Chata, ktorá sa nachádza vo výške 2250 m n. m., je najvyššie položenou horskou chatou v Tatrách a má nezameniteľnú atmosféru. Po krátkom rozhovore a občerstvení sme pokračovali ďalej. Zo sedla Váhy, ktoré sa nachádza vo výške 2340 m n. m., nás čakal náročnejší úsek – úzky hrebeň s názvom Kohútik. Tento technicky exponovaný úsek si vyžaduje pevné topánky, skúsenosti s pohybom v skalnatom teréne, dobrú rovnováhu a psychickú pohodu. Hoci bol terén suchý, brali sme ho s rešpektom.
Ďalšou výzvou bol výstup cez centrálny žľab, ktorý vedie priamo na hlavný hrebeň Vysokej. Tento úsek je strmý, úzky, miestami s voľným kameňom, a určite nie je vhodný pre začiatočníkov. Je to terén, kde je nutné mať istotu v pohybe a skúsenosti z vysokohorských túr. Z hrebeňa sme vystúpili najprv na severozápadný (SZ) vrchol a následne pokračovali hrebeňom na juhovýchodný (JV) vrchol. Oba vrcholy sú si výškovo veľmi blízke a ponúkajú nádherné výhľady na celé Vysoké Tatry, ako aj na poľskú stranu.
Na SZ vrchole sa nachádza oceľový kríž s iniciálmi „VR“, ktorý sem v roku 1955 priniesli priatelia tragicky zosnulého horolezca Václava Raifa – známi chatári Oldřich Bublík a Miroslav Jílek. Kríž je jednoduchý, ale pôsobí silne – ako tichý svedok mnohých príbehov a výstupov. Na JV vrchole zas stojí symbolický cepín – moderný, nenápadný, ale výrazný znak toho, že Vysoká je horou, ktorá si vyžaduje rešpekt, silu a pokoru. Je to pripomienka, že nejde len o turistický cieľ, ale o vrchol s horolezeckým charakterom.
Zostup sme absolvovali cez Zlomiskovú dolinu, ktorá vedie do nižších polôh a je obľúbenou trasou pre návrat z týchto výstupov. Maximálna opatrnosť bola stále nevyhnutná, keďže dolina má skalnaté a miestami klzké úseky. Po návrate na Popradské pleso sme si konečne mohli dopriať chvíľku oddychu. Hoci unavení, cítili sme sa výnimočne – tak, ako len hora vie človeka obohatiť. Výstup na Vysokú nebol len o dosiahnutí cieľa, ale o celej ceste, výzvach, priateľstve a pokore. Vysoká nie je len hora – je to zážitok, ktorý v nás zanechal hlbokú stopu.
Trasa, ktorú sme absolvovali, viedla od Popradského plesa cez Chatu pod Rysmi, sedlo Váhy, Kohútik a centrálny žľab až na oba vrcholy Vysokej, a späť cez Zlomiskovú dolinu na Popradské pleso. Celkové prevýšenie dosahovalo približne 1100 metrov a časová náročnosť celej túry bola 10 hodín. Túra patrí medzi stredne náročné až náročné výstupy a odporúčaná je len pre skúsenejších turistov so skúsenosťami s vysokohorským terénom. Nevyhnutná je pevná obuv, prilba a výborná kondícia.
Tím Alpine Rock ďakuje horám za ďalší výnimočný deň. Vysoká nám opäť pripomenula, prečo milujeme Tatry – pre ich krásu, náročnosť, ticho aj silu. A predovšetkým pre neopakovateľný pocit, keď stojíš na vrchole, dýchaš čistý horský vzduch a cítiš, že si práve zažil niečo skutočné.
Peter Babjak
229830