Po zime, ktorá sa zdala nekonečná, a po období, kedy sa klubové aktivity trocha utlmili, sme sa konečne opäť nadýchli toho pravého lezeckého vzduchu. V sobotu sme v päťčlennej zostave z horolezeckého klubu Alpine Rock vyrazili na dobre známe Belské skaly, ktoré nám už neraz poskytli perfektné tréningové aj zážitkové lezenie.
Slnečné počasie nám hneď od rána dvíhalo náladu – hoci bolo trochu chladno, skaly boli suché a podmienky na lezenie priam ideálne. Modrá obloha, spev vtákov, vôňa lesa – presne ten druh rána, ktorý chceš, keď si zbalíš sedák, lano a termosku s kávou.
Naším cieľom nebolo lámať výkony, ale nenásilne sa rozliezť, potrénovať techniku a hlavne si užiť deň v prírode. Začali sme na klasikách v obtiažnosti III a IV, ktoré sú výborné na rozcvičku a zladenie lezeckého tempa. Prvé dotyky s chytmi po zime boli síce mierne neohrabané, no zároveň aj osviežujúce – svaly protestovali, ale duša bola vo svojom živle.
Postupne sme sa odhodlali na náročnejšie cesty v obtiažnosti V, ktoré už vyžadovali viac sústredenia, čistú prácu nôh a pevný úchop na menších chytoch. Každá cesta bola svojím spôsobom výzvou – niekde išlo o bouldrový nástup, inde o rovnováhu, občas sme sa zapotili v kolmici. Tichý boj na stene, koncentrácia a výdych pri zlaňovaní – to sú tie momenty, pre ktoré sa vraciame znova a znova.
Tieto výzvy boli pre mnohých z nás aj testom formy po zime, a môžeme s radosťou povedať, že Alpine Rock sa pomaly, ale isto vracia do svojich starých koľají. Každá vylezená cesta bola oslavou lezenia – od precízneho istenia cez komunikáciu medzi dvojicami, až po zaslúžené “čau zhora!”.
Nechýbala ani naša štvornohá členka výpravy – chrtica Brita, ktorá si deň užívala naplno. Spokojne ležala v tráve, občas lovila šišky (áno, aj to vie byť poriadne dobrodružstvo), alebo nás pozorne sledovala, ako sa mordujeme v previsoch. Jej prítomnosť priniesla celému dňu uvoľnenú atmosféru a úsmevy medzi výstupmi.
Počas prestávok sme si dali niečo malé pod zub, dali si kávu, pokecali o výstroji, pokrokoch, ale aj o bežných veciach. A ako to už býva, reč sa rýchlo zvrtla na letné plány – nové oblasti, viacdňové výjazdy, návraty na obľúbené miesta. Chuť liezť je späť – a silnejšia než predtým.
Z Belských skál sme odchádzali unavení, mierne dorúbaní, ale šťastní. Také to príjemné vyčerpanie, keď cítiš svaly, ale zároveň aj vnútorný pokoj a naplnenie. Lezenie, ako ho máme radi – bez tlaku, s partiou a s radosťou.
Peter Babjak
113920