Pieskovcová výzva vo štvorici
Nedeľa sa niesla v znamení poriadnej lezeckej výzvy. Vo štvorici sme vyrazili na Čertove skaly a hneď od úvodu bolo jasné, že nás nečaká žiadna nedeľná pohoda, ale poctivý vertikálny workout. Dve dvojice, jedna skala, množstvo ciest – a poriadna dávka pieskovca, ktorá preverila nielen silu a techniku, ale aj nervy.
Skala nás vôbec nešetrila – každá cesta niečo chcela. Jemné stupy, precízny pohyb, silové nástupy, nepríjemné previsy… nič nebolo zadarmo. Lezenie tu nie je len o tom, čo máš v rukách, ale aj o tom, ako rozmýšľaš, kam dáš nohu, kde si ušetríš energiu. Ruky si to odniesli, prsty sa ozvali, ale ten pocit na vrchole, keď zacvakneš posledný expres a dolezieš do štandu, stojí za všetko.
Každá dvojka si našla svoj vlastný challenge – technické línie s dôrazom na detail, silové pasáže, kde sa muselo zakusnúť a držať, až kým prsty nezaprosili o milosť. Niektoré cesty nás pustili až po viacerých pokusoch, iné dali zabrať už od prvej chytky. Vznikli malé osobné súboje, tiché povzdychy i nadšené výkriky po zdolaní kľúčových miest.
Občas sme si siahli na dno, ale práve to robí tieto výjazdy výnimočnými – keď prekonáš seba aj stenu. Nie je to len o fyzičke, ale aj o tom, ako si udržíš hlavu v pokoji, keď ti nohami utekajú stupy alebo sa potíš v previsoch. Práve tie momenty rozhodujú o tom, čo si z dňa odnesieš.
Popri lezení panovala pohodová atmosféra – klasický mix koncentrácie, dobrého hecu, zdravého súťaženia a chvíľ pri istení, ktoré vedia byť rovnako dôležité ako samotný výstup. Práve tie prestávky medzi cestami dávajú priestor na zdieľanie postrehov, taktiku, skúsenosti – a niekedy len jednoduché ticho s výhľadom do doliny.
Na záver sme si dopriali kávu, oddych a pár úsmevov – jednoducho lezecký deň, ako sa patrí. Unavení, mierne dorúbaní, ale s pocitom, že to stálo za to.
Pulčínske skály – pokoj po búrke
Po Čertových skalách sme ešte neodolali a zamierili k neďalekým Pulčínskym skalám. Tam sa karta obrátila – z adrenalínu sme prepli na pokoj. Chôdza medzi vysokými vežami, zeleň okolo, vôňa lesa, výhľady cez kamenné brány… to všetko pôsobilo ako balzam po náročnom dni.
Bolo to krátke zastavenie, ale presne to, čo sme potrebovali. Ticho, obrovské kamenné steny, ktoré sa týčia nad lesom, a pohľad do krajiny, ktorý ti pripomenie, prečo vlastne chodíš do hôr. Nie kvôli výkonu, ale kvôli pocitu. Kvôli tomu, že si na mieste, kde všetko dáva zmysel.
Záver, ktorý nie je záverom
Celý deň bol dokonalým mixom výzvy, prírody a pohybu. Taký ten výjazd, po ktorom síce cítiš každý sval, ale zároveň vieš, že si žil naplno. Čertovky nás potrápili, ale aj poriadne nakopli – a presne o tom to je. Nie len liezť, ale aj rásť. Sebavedomím, skúsenosťami, chuťou ísť ďalej.
Alpine Rock opäť ukázal, že v partii, ktorá ťa chápe a podporí, sa lezie ľahšie – ale aj keď má každý svoju vlastnú cestu, niekedy stačí vedieť, že nie si sám na lane.
Už teraz sa tešíme na ďalší výjazd – nové steny, nové výzvy a stará dobrá chuť skúšať, makať, zlyhať, skúsiť znova… a nakoniec si sadnúť s kávou a povedať si: stálo to za to.
Peter Babjak
107642