Horolezectvo je zvláštny svet. Na prvý pohľad pôsobí ako šport pre silných jednotlivcov, ktorí sa ženú za adrenalínom, výškami a extrémnymi zážitkami. No každý, kto si už niekedy priviazal sedák, dotkol sa studenej skaly alebo vykročil na dlhý výstup, rýchlo pochopil, že lezenie presahuje hranice obyčajného športu. Je to komplexná cesta, ktorá človeka vedie ďaleko za hranice komfortu – fyzicky, psychicky aj emočne. V horách sa nedá klamať ani predstierať. Neodpúšťajú nerozvážnosť, ale dokážu veľkoryso odmeniť tých, ktorí k nim prichádzajú s pokorou, rešpektom a pripravenosťou. Medzi rizikom a odmenou existuje tenká, takmer neviditeľná línia, a práve na nej leží ich nepopierateľné čaro.
Krása hôr je zvláštna – nikdy nie je ľahká a už vôbec nie bezbolestná. Pohľad z vrcholu, ranné svetlo dopadajúce na ľadovec alebo ticho v skalnej stene sú momenty, ktoré si človek zapamätá na celý život. No cesta k nim býva drsná, únavná a často aj krutá. Za každým takýmto okamihom sa skrýva dlhý boj s vlastným telom aj mysľou, nekonečné kroky v neistote, náročné hodiny v chlade, chvíle, keď človeku dochádzajú sily alebo keď sa objaví pochybnosť, či má vôbec pokračovať. Svet sa dokáže zúžiť na pár malých chytov, jedno lano a jediné rozhodnutie – či pôjdeš o kúsok vyššie. Práve tam, vysoko nad zemou, sa ukazuje skutočný charakter človeka.
Hoci si mnohí myslia, že horolezci sú milovníci nebezpečenstva, opak je pravdou. Skutočný lezec nehľadá riziko, ale istotu. Robí všetko preto, aby ho minimalizoval. Pozná svoje limity, dokáže povedať dosť, aj keď by jeho ego chcelo niečo viac. Chápe, že hora nie je súper, ale partner, s ktorým musí spolupracovať. V horách nestačí sila či odvaha; potrebná je múdrosť, disciplína, trpezlivosť a schopnosť robiť správne rozhodnutia v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než počasie na horskom hrebeni.
Najťažšia výstroj, ktorú si lezec nesie, je však uložená v jeho hlave. Psychická odolnosť rozhoduje o všetkom. Každý lezec skôr či neskôr zažije momenty, keď sa musí vyrovnať so strachom, sústrediť sa len na vlastný dych, udržať koncentráciu aj vtedy, keď mu vietor berie stabilitu a ruky strácajú cit. V situáciách, keď sa podmienky zhoršujú, keď sa zrazu všetko skomplikuje, je nevyhnutné zachovať chladnú hlavu. Práve tieto okamihy odlišujú skúsených lezcov od tých, ktorí ešte nepochopili, že hora sa neprekonáva silou, ale pokojom. Preto je dôležité trénovať aj sebareflexiu, vnútorný pokoj a schopnosť krotiť vlastné ego, ktoré vie byť v horách najnebezpečnejším spoločníkom.
Telo pritom musí byť pripravené rovnako ako myseľ. Horolezectvo vyžaduje silu, vytrvalosť, flexibilitu, koordináciu a schopnosť fungovať v extrémnych podmienkach – v mraze, v horúčave, vo vetre, pri vysokej nadmorskej výške. Zámerom nie je len dosiahnuť krátkodobý výkon, ale budovať dlhodobú udržateľnosť, zdravé telo, ktoré dokáže pracovať roky bez zranení. Lezenie nie je sezónna záľuba; je to spôsob života, ktorý si vyžaduje rovnováhu medzi tréningom a regeneráciou.
Skúsení lezci pritom vedia, že dobre pripravený človek nie je ten, ktorý sa tvári neohrozene, ale ten, ktorý sa nehanbí priznať, že sa vždy má čo učiť. Vedomosti, technika práce s lanom, kvalitná výbava, kurzy prvej pomoci, tréning záchrany, práca s mapou a kompasom, pochopenie lavínovej problematiky – toto všetko je neoddeliteľnou súčasťou cesty do hôr. Ísť do hôr s rozumom nie je prejav zbabelosti, ale zodpovednosti, a to nielen voči sebe, ale aj voči parťákovi či tým, ktorí doma čakajú.
A prečo to teda všetko robíme, ak je to také náročné? Pretože tam niekde, ďaleko za hranicou komfortu, existuje priestor, kde sa človek cíti skutočne nažive. Hora dokáže zbaviť svet ruchu, povinností a chaosu. Zostane len hora, dych, pohyb a prítomný okamih. V týchto chvíľach sa objavujú odpovede na otázky, ktoré v bežnom živote ani nevieme položiť. Lezenie nás učí úprimnosti – k sebe aj svetu. Učí nás zvládať tlak, prijímať realitu takú, aká je, a rozumieť tomu, že skutočná sila sa často skrýva v trpezlivosti.
Horolezectvo je krásne, náročné a obohacujúce, ale len pre tých, ktorí k nemu pristupujú s úctou. Nie je to len šport – je to spôsob myslenia, spôsob života a cesta, ktorá nás dokáže priviesť k vlastným limitom aj slobode. Hory vždy spoznajú, kto to myslí naozaj vážne. A tým, ktorí prídu s pokorou, odhalia svoju najkrajšiu tvár.
Peter Babjak
516700