16.11.2025
Ráno som vstal a keď som kukol von oknom…..
Áno, toto je presne ten deň, keď pošlete správu všetkým kamošom, že nikam nejdem, bolí ma hlava…..
Vonku zima, mrholenie, blato a zima čo zalieza pod kožu. Proste nádherné ránko, presne také vysnívané na krásnu nedeľnú turistiku.
Tak som zahnal zlé myšlienky, pobalil som si batoh a vyrazil som.
O deviatej stretko vo Višňovom. A áno stretli sme sa až siedmi, dva psíky… všetci rovnako trafení. Teda… rovnako naladení na turistiku.
V sérii našich výstupov na kopce v našom okolí sme sa vybrali na Minčol.
Začiatok našej túry bol na konci Višňového. Na turistickom smerovníku svieti Minčol 2:50h. Hovorím si pohodka, ale zaujal ma ešte jeden údaj a to nadmorská výška 1364 m a Višňové 501 m. Takže celkom pekné prevýšenie 863 m.
Pozreli sme na seba, nahodili sme úsmev na tvár a vyrazili sme. Veď nie sme z cukru, a chodiť treba v každom počasí a nakoniec mohlo byť horšie a mohlo ešte pršať.
Začiatok túry bol po doline po trochu zablatenej a mierne zničenej ceste po ťažbe, ale s blatkom sme tak nejak v novembri počítali. Po pár minútach sme prišli k smerovníku pod Hoblíkom a pokračovali sme po modrej značke smer Minčol. Tu sa už náš chodník trochu postavil na zadné a potrápil nás strmosťou a začalo sa aj šmýkať. Niektorí členovia našej skupinky si prekonali aj svoju prvú ľahkú krízu. No po krátkom občerstvení a troche motivačných rečí sme sa pohli ďalej. Po vystúpaní strmákom sme došli k chatám pod Holým dielom, kde bol ďalší smerovník a starý lyžiarsky vlek. Popri zjazdovke sme nastúpali nejaké metríky a dostali sme sa po peknej lesnej ceste a príjemnom stúpaní k smerovníku pod Dolnou rovňou.
Tu sa kráčalo veľmi príjemne, chodník viedol lesom, striedal sa s lúkami a dokonca sa začala trhať hmla a sem-tam vykuklo aj slniečko. Cesta pokračovala stále po modrej značke – chvíľu do kopca, chvíľu po rovinke až na záverečné stúpanie na vrch Minčolu.
Hore sa zmenilo počasie – na vrchu sedel mrak a riadne fúkalo, takže zase bola zima. Poobliekali sme sa, niečo sme pojedli, zahriali sme sa šípkovicou so zázvorom, trochu sme sa fotili a rozhodli sme sa pomaličky zostúpiť do doliny. Zostup bol dlhý a riadne šmykľavý, ale zostupovali sme v pohode. Dole mierne unavení, ale šťastní, že sme zase urobili niečo pre seba, sme sa pri autách rozlúčili.
Po ceste dole sme boli v dobrom rozpoložení a hneď sme vymysleli aj ďalšiu túru. Takže zase začíname plánovať…..
A opäť som sa presvedčil o tom, že nie je dôležité chodiť len na najvyššie kopce najťažšími cestami, ale že dôležitá je super partia, perfektní kamaráti a že dobrodružstvo sa dá zažiť aj na perfektnej nedeľnej túre v okolí. Takže Peter, Evka, Šimon, Katka, Vitali a Jano, ďakujem za perfektnú spoločnosť pri ďalšej vydarenej akcii.
Marián Vrábel
482561