Dňa 13. septembra 2025 sme sa ako trojčlenný tím Alpine Rock vydali na túru, ktorá sa už vopred javila ako zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Naším cieľom bol ikonický vrchol Rysy, ktorý je najvyšším bodom Poľska a zároveň jedným z najkrajších a najnavštevovanejších vrcholov Vysokých Tatier. Ráno sme odštartovali našu trasu na Štrbskom plese, kde nás privítalo ideálne turistické počasie – jasná obloha, mierny vánok a príjemná teplota. Prvé kilometre viedli známe chodníky smerom na Popradské pleso, kde sme si dali krátku pauzu, doplnili tekutiny, niečo zjedli a vychutnali si ranný pokoj pri hladine jazera. Odtiaľ sme pokračovali Mengusovskou dolinou, ktorá nás začala čoraz viac obklopovať skalnatým svetom. Počas výstupu nás z bokov sprevádzali majestátne štíty ako Volia veža či Žabí kôň, ktoré sú medzi horolezcami veľmi známe a dodávali celej ceste osobitnú atmosféru. Každým výškovým metrom sa krajina menila – kosodrevina ustupovala kameňu, potoky sa menili na bystriny a turistický ruch hustol. Pod nástupom na Rysy nás čakalo prvé výraznejšie prekvapenie – dlhá rada turistov, najmä z Poľska.
Hoci sme chvíľu museli čakať, vzali sme to s humorom a oddych nám vôbec neuškodil. Po prekonaní záverečného stúpania sme dorazili na Chatu pod Rysmi – najvyššie položenú horskú chatu na Slovensku. Zastavili sme sa na občerstvenie, dali si čaj, doplnili energiu a pozorovali ruch pred chatou – mix unavených, ale šťastných turistov z rôznych krajín. Oddych nám padol vhod, no čakala nás ešte cesta na samotný vrchol, a tak sme sa po krátkej prestávke znovu zbalili a vyrazili smerom na Sedlo Váha. Výhľady z tohto úseku boli nádherné – pred nami sa otvoril pohľad na Gánok a jeho monumentálnu severnú stenu, známu ako Gánkova galéria, ktorá pôsobila v popoludňajšom svetle až neskutočne. V sedle sme na chvíľu zastali, obdivovali krajinu a načerpali posledné sily pred záverečným výstupom. No práve v tej chvíli sa počasie začalo meniť – z jasnej oblohy sa stiahla hmla a my sme počas posledného úseku výstupu kráčali v hustej mliečnej hmle, ktorá pohltila všetky výhľady. Napriek tomu sme po niekoľkých minútach stáli na vrchole Rysov vo výške 2 503 m n. m.
A práve tam nás čakalo niečo, čo sme si nevedeli predstaviť ani v najdivokejších túrach – z hmly sa vynoril muž v plnohodnotnom rytierskom brnení. Nie karnevalový kostým, ale skutočné kovové brnenie, ktoré cinkalo pri každom kroku, vážilo pravdepodobne desiatky kíl a pôsobilo, akoby sa pred nami objavil rytier z minulosti. Turista v brnení nám bez váhania zapózoval, urobili sme si spoločnú fotku a v duchu obdivovali jeho výdrž, recesiu aj odvahu. Po tejto bizarnosti sme začali zostup, hmla sa postupne rozplývala a viditeľnosť sa zlepšovala. Po návrate na chatu sme si ešte na chvíľu sadli, doplnili vodu a vydali sa späť smerom k Popradskému plesu. Tam sa už začalo stmievať, ale do Štrbského plesa sme dorazili včas – unavení, ale spokojní a s pocitom, že sme zažili niečo výnimočné. Výstup na Rysy nám ponúkol nádhernú prírodu, turistickú výzvu, atmosféru veľhôr a navyše aj nezabudnuteľné stretnutie, ktoré z tohto dňa spravilo skutočný horský príbeh.
Peter Babjak
304009