Za ranného svetla sme vyrazili z doliny s cieľom preliezť Birkenmajerovu hranu na Lomnický štít, elegantnú a vzdušnú tatranskú klasiku. V zostave štyroch skúsených členov tímu Alpine Rock sme sa na túto akciu tešili – nie kvôli extrémnemu výkonu, ale kvôli čistej radosti z lezenia, zo súhry a z návratu do známeho terénu, ktorý má stále čo ponúknuť. Počasie nám prialo – jasná obloha, bezvetrie, príjemne chladno, ideálne podmienky na efektívny výstup. Prístup k stene prebehol hladko, bez zdržania, s dobrou náladou a očakávaním.
Birkenmajerova hrana nás privítala suchou, pevnou skalou a známym profilom, ktorý napriek rokom nestráca na kráse. Lezenie bolo plynulé, každý z nás sa pohyboval s istotou, istenie prebiehalo hladko a komunikácia medzi dvojicami bola presná. Cestou sme natáčali výstupové video, čo dodalo akcii nový rozmer – zachytávali sme techniku lezenia, náladu v tíme aj meniaciu sa atmosféru hory. V prvej polovici výstupu bolo počasie stále stabilné, no neskôr sa začali objavovať oblaky, ktoré rýchlo hustli. Viditeľnosť sa zhoršovala, pridal sa vietor a vzduch sa ochladil. Stena však stále držala výborne a výstup pokračoval bez problémov.
Výstup nebol pre nás ťažký, išlo skôr o príjemné a sústredené lezenie v známom prostredí. Každý krok sme si užívali, no zároveň sme nezabúdali, že Tatry si vedia zmeniť náladu v priebehu minút. Vrchol nás privítal v hustej hmle, bez výhľadov, zato s pocitom naplnenia, že všetko prebehlo hladko, bez zbytočného rizika a v skvelej tímovej atmosfére.
Zostup sme zvolili cez Emericiho nárek, klasickú, no nie podceňovanú cestu, ktorá si vyžaduje pozornosť, najmä v zníženej viditeľnosti a na vlhkej skale. Hmla bola hustá, výhľady žiadne, terén miestami zradný, ale išli sme s pokojom a rozvahou. Skúsenosti rozhodovali – orientácia v teréne, odhad, komunikácia a vzájomné krytie. Žiadne zaváhanie, len plynulý, opatrný zostup, ktorý uzatvoril celý deň.
Po príchode do doliny sme cítili spokojnosť, únavu a vnútorné stíšenie, ktoré prichádza po dobre zvládnutej akcii. Video, ktoré sme natočili, nám zostane ako spomienka na výstup, ktorý síce nebol o prekonávaní limitov, ale o presne takej horskej skúsenosti, kvôli ktorej sa do Tatier stále vraciame. Birkenmajerova hrana nás opäť nesklamala – pripomenula nám, že dôležitý nie je len vrchol, ale najmä cesta k nemu, ľudia, s ktorými ju zdieľame, a momenty, ktoré ostávajú.
Peter Babjak
229565