Dňa 29. júna 2025 sme sa vydali na krásnu letnú túru z Tiesňav do Obšívanky po modrej turistickej značke. Trasu sme začínali pri parkovisku pod Tiesňavami, bez zbytočného zdržovania – hneď nás totiž privítali schody až do neba. Výstup začal okamžite a bez varovania. Schody sa zdali byť nekonečné, postupne nás viedli vyššie a vyššie medzi skalami a hustým lesom. Počasie bolo ideálne, príjemne teplo, no nie dusno, slnko presvitalo pomedzi koruny stromov a jemný vietor nás príjemne chladil. Už z diaľky sme spozorovali Ťavu – charakteristický skalný útvar, ktorý svojím tvarom verne pripomína púštne zviera. Jej silueta sa objavila nad stromami a bola s nami počas veľkej časti výstupu, ako prírodný sprievodca celej trasy. Množstvo schodov preverilo našu kondíciu, ale zároveň nás neodradilo – brali sme ich ako výborný tréning. Odmenou za každé stúpanie boli krásne výhľady, ktoré sa občas otvorili pomedzi stromy – pohľad na vzdialené kopce, na hradbu skál okolo nás aj na časť cesty, ktorú sme už zdolali. Jedným z najsilnejších momentov túry bol výhľad na Veľkú Sokoliu vežu – tentokrát sme ju nenavštívili, no doprajeme si na ňu vždy aspoň pohľad. Už sme ju v minulosti viackrát vyliezli, a preto sme si dnes vystačili s tým, že ju pozorujeme z diaľky. Aj bez priameho kontaktu pôsobí stále rovnako majestátne a ticho. Po boku mi celou túrou kráčal môj verný parťák Vitali, s ktorým sme absolvovali množstvo výstupov – spoľahlivý, tichý, silný – jednoducho ten pravý človek, s ktorým si užiješ túru aj bez slov. Spolu sme prekonali výškové metre, delili sa o výhľady aj o úsmevy a mlčky si užívali tie časti cesty, ktoré hovorili samy za seba. Po dosiahnutí Obšívanky sme sa však nerozhodli skončiť – pokračovali sme ďalej a vrátili sa späť do Tiesňav, čím sme krásne uzavreli okruh a zakončili túru presne tam, kde sme ju ráno začali. Zdolali sme celý úsek s pocitom, že sme ho prešli poctivo, so záujmom aj rešpektom k prírode. Bola to túra, ktorá mala všetko – fyzickú výzvu, krásne výhľady, dotyk s prírodou aj silné momenty ticha. Letný deň v horách, bez zhonu, s námahou v nohách a pokojom v duši, patrí medzi tie, na ktoré sa nezabúda.
Peter Babjak
105062