Za krásneho, jasného rána sme sa s Paľom Karasom vydali na výstup na Grossglockner (3 798 m) – najvyšší vrchol Rakúska, ktorý dominuje masívu Vysokých Taur. Táto túra bola jednou z prvých spoločných akcií v rámci nášho vznikajúceho projektu Alpine Rock, a práve preto mala pre nás osobitý význam, predstavujúc nový začiatok a veľkú motiváciu do budúcich horských dobrodružstiev. Noc pred výstupom sme strávili na Erzherzog-Johann-Hütte („Erz“) vo výške 3 454 m, kde sme si oddýchli, doplnili energiu, dali si niečo teplé pod zub a psychicky sa pripravili na ďalší náročný deň. Už od skorého rána nás privítalo dokonalé počasie – obloha bola úplne jasná, bez jediného mráčika, a horské svetlo sa lákavo odrážalo od trblietavého snehu. V takýchto ideálnych podmienkach bola radosť vystupovať, čo nám dodávalo silu a chuť pokračovať aj v tých najnáročnejších úsekoch.
Naša trasa viedla cez ľadovec Hofmannskees, po ktorom sme stúpali naviazaní, obutí v mačkách a vybavení cepínmi. Každý krok si vyžadoval maximálnu sústredenosť, pretože podmienky na ľadovci sú vždy nevyspytateľné a dôležitá je vzájomná zodpovednosť. Postupne sme sa dostali na hrebeň, kde nás čakal technicky náročný prechod cez Kleinglockner, skalnatý a exponovaný úsek, ktorý preveril naše schopnosti a vyžadoval precíznu prácu s mačkami a cepínmi. Následne sme zostúpili do sedla pred hlavným vrcholom, kde sme si na chvíľu oddýchli a zastavili sa, aby sme mohli zahľadieť priamo do hlbočiny – do legendárneho Pallavicciniho kuloáru. Tento majestátny žľab s jeho strmými, ľadovými stenami bol osvetlený slnečným svetlom, ktoré zvýrazňovalo jeho nádheru a zároveň si vyžadovalo rešpekt. V tichu sme stáli a vnímali krásu tohto miesta, ktoré má v alpskej horolezeckej histórii svoje nezameniteľné miesto.
Po krátkom a energickom výstupe sme konečne dosiahli vrchol Grossglockneru, kde nás čakal dychberúci panoramatický výhľad na nekonečné alpské štíty, lesklé ľadovce a vzdialené horizonty. V tej chvíli sa zdalo, že čas sa zastavil – všetka námaha, únava a snaha zo dňa vyprchali, nahradené pocitom hlbokého naplnenia a vďačnosti. Stáť na vrchole najvyššej rakúskej hory znamenalo nielen fyzický úspech, ale aj okamih pokoja, ktorý nás nabíjal energiou a pripomínal, prečo sa do hôr stále vraciame.
Zostup sme zvolili priamo z vrcholu, bez návratu na chatu, smerujúc až dolu na parkovisko. Deň zostával slnečný, sneh sa pod našimi nohami leskol a každý výškový meter, ktorý sme stratili na ceste späť, nás napĺňal pocitom úspechu a spolupatričnosti. Tento zostup bol tiež výzvou, pretože únavu bolo cítiť v každom kroku, no vedomie, že sme spoločne prekonali niečo výnimočné, nás hnalo vpred.
Celá táto túra na Grossglockner nebola len obyčajným výstupom na vrchol. Bola symbolickým štartom niečoho väčšieho – začiatkom nášho spoločného projektu Alpine Rock, ktorý sme si vytvorili s cieľom objavovať krásy a výzvy alpských hôr, posúvať vlastné hranice a budovať priateľstvá, ktoré vznikajú práve v náročných horských podmienkach. Tento deň sa stal prvou významnou kapitolou v našej horolezeckej ceste, spojil nás slnkom, snehom a vrcholmi a zároveň nám ukázal, že keď sa spojí vášeň, príprava a odhodlanie, dokážeme čeliť aj tým najťažším výzvam, ktoré nám príroda postaví do cesty.
Peter Babjak
183911