Ihla v Patrii

Ak hľadáš v Tatrách ticho, dobrodružstvo, históriu a čistú skalu mimo vychodených trás, Ihla v Patrii je presne to miesto, ktoré ťa osloví. Tento výstup nie je o masovej turistike ani o najznámejších vrcholoch – je o zážitku, ktorý si musíš zaslúžiť. Už samotný začiatok preverí tvoju trpezlivosť aj orientačný cit – prístup je dlhý, vedie cez hustú kosodrevinu, ktorá sa nedá obísť. Každý krok je malým bojom, no vďaka tejto námahe si človek oveľa viac váži moment, keď sa konečne vynorí spod svahu a postaví sa pod stenu. Tam začína ticho, koncentrácia a pocit, že si na mieste, kam nevedie žiadna značka ani davy turistov.

Počasie bolo typicky tatranské – zatiahnuté, vlhké a s hustou hmlou, ktorá zakrývala štíty a otvárala ich len v zábleskoch. Občas sa medzi oblakmi objavili krátke „okná“, ktoré odkryli vzdialené štíty – boli to vzácne, tiché momenty, ktoré dotvárali charakter dňa. Hory nám v ten deň ukázali svoju surovú, nevyspytateľnú tvár a my sme ju s rešpektom prijali.

Lezenie sme absolvovali s vlastným istením, čo dodalo výstupu autenticitu a technickú výzvu. Ja som ťahal ako prvolezec s kamerou na prilbe, Vitalii postavil druhú kameru na statív a tak vznikol záznam výstupu z dvoch uhlov. Skala bola pevná, spoľahlivá a výborne sa v nej zakladalo istenie. Technicky nenáročné, no zábavné lezenie s obtiažnosťou III+ nás udržalo v sústredení a zároveň nám umožnilo užívať si pohyb na skale bez stresu. Každý krok bol plynulý, prirodzený a pocit bezpečia bol podporený kvalitnou horninou aj tímovou súhrou. Ihla v Patrii nie je veľká stena, ale ponúka to najlepšie z klasického tatranského lezenia – jednoduchú líniu, pevnú skalu a absolútne ticho.

Na vrchole sme si sadli a na chvíľu sa všetko stíšilo. Vtedy sme si spomenuli na Vlastu Štáflovú, ktorá túto ihlu vyliezla už pred viac ako 100 rokmi. V čase, keď bolo horolezectvo výlučne mužskou záležitosťou, bola ona odvážna priekopníčka, ktorá ukázala, že odvaha, vytrvalosť a schopnosť čeliť výzvam nie sú vecou pohlavia. Jej výstup na Ihlu v Patrii je dodnes silným symbolom ženského horolezectva. Uvedomiť si to priamo na vrchole, kde kedysi stála ona, bolo pre nás silné a inšpirujúce. Ten okamih bol viac než len fyzické dosiahnutie cieľa – bol to dotyk s históriou a pripomenutie, že každý výstup je súčasťou príbehu, ktorý píšu generácie horolezcov.

Zostup sme zvolili intuitívne, priamo cez skalné útvary smerom nadol. Strmou, ale čitateľnou líniou sme sa bezpečne a rýchlo napojili späť na turistický chodník vedúci k Popradskému plesu. Táto trasa bola nielen kratšia než nástup, ale aj vďaka stabilnej skale pohodlnejšia a menej únavná. S každým krokom dolu sme si uvedomovali, že tento deň v nás zanechá stopu.

Ihla v Patrii nie je klasický horolezecký cieľ, ktorý by človek videl na plagáte či v sprievodcoch ako „must do“. Ale je to miesto s atmosférou, kvalitnou žulou, dostupným lezením a silným historickým príbehom, ktorý sa tu ukrýva medzi kameňmi a tichom. Je to výborná voľba pre tých, ktorí hľadajú niečo iné – autentický kontakt so skalou, ticho, samotu a pocit, že si objavil niečo, čo si musel hľadať vlastnou cestou.

Dobrá skala, možnosť vlastného istenia, obtiažnosť III+ a ženská stopa v dejinách Tatier – to všetko robí z Ihly v Patrii unikátne miesto. Výstup ti možno neprinesie slávu ani tisíce lajkov, ale prinesie ti niečo cennejšie: vnútorný pokoj, zážitok z tichej výhry a spomienku, ktorú si ponesieš so sebou hlboko v duši. A to je niekedy viac než akýkoľvek vrchol.

Peter Babjak